Život Prešova
online
online
Svetová obchodná organizácia vznikla pred 30 rokmi
01.01.2025 Celý región
Ženeva/Bratislava
31. decembra (TASR) - Ľudia obchodovali už od nepamäti - kožušiny,
nástroje, korenie, zbrane, potraviny. Obchodovanie si však vyžaduje
stanovanie a dodržiavanie istých pravidiel. Ich tvorbu a dodržiavanie
zaisťuje Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá vznikla 1. januára
1995, teda pred 30 rokmi.
Hoci WTO vznikla až koncom 20. storočia, udalosti vedúce k jej vzniku sa dali do pohybu už v polovici 40. rokov, keď sa v júli 1944 v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire v Spojených štátoch amerických konala Menová a finančná konferencia OSN známa aj ako brettonwoodská konferencia. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 44 krajín a na základe dohôd uzavretých počas nej neskôr vznikli Medzinárodný menový fond (MMF) i Svetová banka.
Konferencia zároveň odhalila potrebu vytvoriť organizáciu, ktorá by bola ekvivalentom MMF a Svetovej banky a riadila by svetový obchod. Účastníkmi brettonwoodskej konferencie však boli zástupcovia ministerstiev financií, a nie ministerstiev hospodárstva, preto Medzinárodná obchodná organizácia (ITO), ako sa mala organizácia nazývať, nemohla vzniknúť priamo počas konferencie.
Znenie zakladacej listiny ITO bolo dohodnuté takmer o štyri roky neskôr, keď 24. marca 1948 v Havane podpísalo 56 krajín tzv. Havanskú chartu. ITO však napriek tomu nikdy nevznikla, pretože v roku 1950 ju americký Kongres aj po opakovaných pokusoch odmietol schváliť a predložiť Senátu na ratifikáciu. Chartu preto neratifikovala žiadna ďalšia krajina.
Po zlyhaní ITO sa medzinárodný obchod riadil Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), ktorá vznikala paralelne s ITO. Pôvodnými signatármi GATT bolo osem krajín - Austrália, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Spojené kráľovstvo a USA. GATT sa pre absenciu inej organizácie postupne de facto stala medzinárodnou organizáciou riadiacou medzinárodný obchod. V roku 1948 sa k nej pripojilo aj Československo, ktoré bolo od medzinárodného obchodu závislé – malo síce významný strojárenský a spracovateľský priemysel, no bolo potravinovo nesebestačné a nemalo dostatočnú surovinovú základňu.
Vznik WTO bol dlhý a náročný proces. Trval takmer 50 rokov a vyžiadal si osem kôl multilaterálnych obchodných rokovaní. Ôsme (uruguajské) kolo prebiehalo osem rokov (1986 až 1994) a zavŕšila ho Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie.
Cieľom WTO je liberalizácia svetového obchodu, vykonávanie dohľadu nad ním a riešenie sporov medzi svojimi členmi. V súčasnosti má 166 členov (162 členov OSN, Európsku úniu, Hongkong, Macao a Taiwan). Slovensko je jedným z pôvodných (zakladajúcich) členov WTO.
Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.
Najvyšším orgánom WTO je Ministerská konferencia oprávnená konať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa všetkých multilaterálnych obchodných dohôd. Zasadnúť musí najmenej raz za dva roky.
Väčšina rozhodnutí sa prijíma konsenzom - rozhodnutie sa považuje za prijaté, ak žiadny z členov nevznesie námietku.
WHO uplatňuje niekoľko princípov, najvyšším je princíp nediskriminácie, ktorý sa realizuje dvomi spôsobmi: doložkou najvyšších výhod a doložkou národného zaobchádzania.
Doložka najvyšších výhod ukladá členom povinnosť bezpodmienečne priznávať všetky výhody rovnakým výrobkom pochádzajúcim z územia všetkých ostatných členov alebo tam určeným.
Doložka národného zaobchádzania zase členom ukladá povinnosť pristupovať k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu pochádzajúcemu od iných členov rovnako ako k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu vyprodukovaným domácou ekonomikou.
Hoci WTO vznikla až koncom 20. storočia, udalosti vedúce k jej vzniku sa dali do pohybu už v polovici 40. rokov, keď sa v júli 1944 v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire v Spojených štátoch amerických konala Menová a finančná konferencia OSN známa aj ako brettonwoodská konferencia. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 44 krajín a na základe dohôd uzavretých počas nej neskôr vznikli Medzinárodný menový fond (MMF) i Svetová banka.
Konferencia zároveň odhalila potrebu vytvoriť organizáciu, ktorá by bola ekvivalentom MMF a Svetovej banky a riadila by svetový obchod. Účastníkmi brettonwoodskej konferencie však boli zástupcovia ministerstiev financií, a nie ministerstiev hospodárstva, preto Medzinárodná obchodná organizácia (ITO), ako sa mala organizácia nazývať, nemohla vzniknúť priamo počas konferencie.
Znenie zakladacej listiny ITO bolo dohodnuté takmer o štyri roky neskôr, keď 24. marca 1948 v Havane podpísalo 56 krajín tzv. Havanskú chartu. ITO však napriek tomu nikdy nevznikla, pretože v roku 1950 ju americký Kongres aj po opakovaných pokusoch odmietol schváliť a predložiť Senátu na ratifikáciu. Chartu preto neratifikovala žiadna ďalšia krajina.
Po zlyhaní ITO sa medzinárodný obchod riadil Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), ktorá vznikala paralelne s ITO. Pôvodnými signatármi GATT bolo osem krajín - Austrália, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Spojené kráľovstvo a USA. GATT sa pre absenciu inej organizácie postupne de facto stala medzinárodnou organizáciou riadiacou medzinárodný obchod. V roku 1948 sa k nej pripojilo aj Československo, ktoré bolo od medzinárodného obchodu závislé – malo síce významný strojárenský a spracovateľský priemysel, no bolo potravinovo nesebestačné a nemalo dostatočnú surovinovú základňu.
Vznik WTO bol dlhý a náročný proces. Trval takmer 50 rokov a vyžiadal si osem kôl multilaterálnych obchodných rokovaní. Ôsme (uruguajské) kolo prebiehalo osem rokov (1986 až 1994) a zavŕšila ho Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie.
Cieľom WTO je liberalizácia svetového obchodu, vykonávanie dohľadu nad ním a riešenie sporov medzi svojimi členmi. V súčasnosti má 166 členov (162 členov OSN, Európsku úniu, Hongkong, Macao a Taiwan). Slovensko je jedným z pôvodných (zakladajúcich) členov WTO.
Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.
Najvyšším orgánom WTO je Ministerská konferencia oprávnená konať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa všetkých multilaterálnych obchodných dohôd. Zasadnúť musí najmenej raz za dva roky.
Väčšina rozhodnutí sa prijíma konsenzom - rozhodnutie sa považuje za prijaté, ak žiadny z členov nevznesie námietku.
WHO uplatňuje niekoľko princípov, najvyšším je princíp nediskriminácie, ktorý sa realizuje dvomi spôsobmi: doložkou najvyšších výhod a doložkou národného zaobchádzania.
Doložka najvyšších výhod ukladá členom povinnosť bezpodmienečne priznávať všetky výhody rovnakým výrobkom pochádzajúcim z územia všetkých ostatných členov alebo tam určeným.
Doložka národného zaobchádzania zase členom ukladá povinnosť pristupovať k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu pochádzajúcemu od iných členov rovnako ako k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu vyprodukovaným domácou ekonomikou.
www.ZIVOTPO.sk
